CEO Rick Goings vidí sám seba ako globálneho vyslanca kapitalizmu. Prečítajte si viac, čo pre BARRON’S – americký týždenník zameraný na finančné správy a štatistiky o trhu, napísal Robin Goldwyn Blumenthal.
Línia nových párty
Do technologického odvetvia sa dnes hlási o slovo mnoho žien, ale pravá bašta ženskej vlády medzi zamestnancami je oveľa staromódnějšia – je vedená mužom.
Tupperware bol priekopníkom stratégie priameho predaja v roku 1948, ktorý umožnil ženám v USA po druhej svetovej vojne udržať si finančnú nezávislosť, na ktorú si zvykli. Súčasný CEO Rick Goings strávil posledných dvadsať rokov riadením spoločnosti – a jej príležitostí pre ženy v zahraničí – a vytvoril obrovský podnik a spoločnosť s viacerými blokmi značiek Tupperware, ktorá má trhovú hodnotu 4,2 mld. USD.
Vo svojich 67 rokoch Goings strávil väčšinu času obchádzaním zemegule a pozorovaním operácií v 82 krajinách, v ktorých Tupperware obchoduje. Takmer 90% mld. pochádza z predaja mimo USA, a to nielen z titulu unikátnych kuchynských nápadov vyvinutých v ich centre v Orlande na Floride, ale aj z kozmetických výrobkov predávaných pod siedmimi značkami v Južnej Amerike, Južnej Afrike a ďalších regiónoch.
Goings, kedysi pôsobiaci ako veliteľ námornej čaty, si vychutnáva svoju úlohu vyslanca kapitalizmu globálnej firemnej povesti. Pevne verí, že výrobky Tupperware predávané v miestach tak rozdielnych ako je Chennai v Indii a Karakas vo Venezuele, prináša ženám, ktoré ich predávajú, východisko z chudoby, a pritom podniku Tupperware prinášajú zisk. Z prevažne ženskej predajnej sily v podobe 2,8 miliónov nezávislých obchodníkov vytvoril Goings úspešných podnikateľov. Hovorí, že predavači Tupperware nehovoria o „predaji misiek“, ale o tom, „ako menia svet“.
Asi 61% tržieb v minulom roku sa uskutočnilo v rozvojových krajinách, pričom Goings predpokladá, že Tupperware sa dostal do niečo menej než 25% domácností, ktoré je spoločnosť schopná osloviť, a to v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ako je brazílska, indická a indonézska. Rastúca stredná trieda v rozvojových krajinách ako je Ázia, ktorá by mala mať sama do roku 2020 1,7 mld. obyvateľov v strednej triede, znamená zabezpečenie rastu počas obdobia viacerých rokov.
Prvýkrát sa Barrons zoznámil s Goingsom v roku 2006, kedy sme odporúčali odkúpenie podielov Tupperware za 20 USD. Od vtedy akcie vzrástli štvornásobne, nedávno sa nakupovali za 78 USD s výnosom 3,2%. (Tupperware zvýšil v priebehu posledných piatich rokov v každom roku svoj podiel na zisku dvojcifernými prírastkami.) Ale Goings začal pôsobiť v Tupperware ako prezident medzinárodnej jednotky Premark už v r. 1992. Následne sa stal CEO Tupperware, keď bola jednotka v roku 1996 rozpustená. Keď sa vrátime, značka už zažila aj ťažšie obdobia: 74% TW distribútorov z USA bolo insolventných a spoločnosť začala pátrať po svojom mieste na svete. Dokonca jej sídlo, prekrásna neskoro moderná budova navrhnutá Edwardom Durellom Stonom mala byť predaná Asociácii Country Music, aby sa stala domovom dôchodcov.
Rovnako tak dynamika spoločnosti bola spomalená, avšak Goings prišiel so zmyslom pre naliehavosť a podporil, ako sám nazýval „dohodnuté vzťahy“, ktoré vychádzali zo spoločnej vízie, dobré sústavy hodnôt a dôvery medzi zamestnancami. Túto stratégiu sa naučil pri výrobkoch Avonu, kde pomáhal vytvárať trhy v Európe a Ázii krátko pred svojím vstupom do Tupperware. Podľa Goingsa je víziou Tupperware „horlivý záujem o zmenu životov“ so zameraním „na posilnenie, osvetu a výchovu žien“.
Po príchode Goingsa v roku 1992 mala takmer polovica obchodníkov Tupperware svoje ďalšie zamestnanie na plný úväzok a aby vyšiel v ústrety zaneprázdneným zákazníkom, začal s ponukou zameranou na potreby pre domácnosť s delením na výrobky na pečenie, pre kuchárky, hračky a iné položky. Goings zaviedol predaj cez internet a rozšíril rad firemných výrobkov. Medzi výrobky spoločnosti patrí tiež vlastná značka korenia, systémy na filtrovanie vody v Číne a gurmánske hrnce na paru v Paríži. Ďalej inteligentné výrobky, ktoré vytvoria nákupný zoznam vybavenia pre potraviny skladované v chladničke.
Obchodníci predvádzajú a predávajú sady výrobkov spoločnosti so zameraním na domácnosť a osobnú potrebu rodinám, susedom a priateľom. Nepočíta sa s tým, že sa budú zaoberať náborom nových obchodníkov alebo obchodovaním s vlastným tovarom; nejedná sa o viacúrovňový marketingový systém. Pre Tupperware je cieľom trh s nízko-nákladovým predajom, ktorý stále úzko spolieha na hovorené slovo a sociálnu sieť.
GOINGS NEMAL ľahké detstvo. Vo svojich 17-tich rokoch, po konflikte s otcom, opustil domov. Aby mohol dokončiť strednú školu, zarábal si vo Wheatonu, na predmestí Chicaga v obchode s pánskymi odevmi. Sám hovorí, že umenie predaja sa naučil od jeho dvoch školiteľov v maloobchode, Boba Samberga a Dicka Stocktona, aj keď Stockton tvrdí, že pri Goingsovi šlo všetko prirodzene samo, že je prirodzene suverénny a ľudský. Jedna z najdôležitejších lekcií od Stoctona sa týkala medziľudských vzťahov. „Všímal som si“, zveril sa Goings, „aký to bol elegantný človek a ako sa k ľuďom správal. Domnievam sa, že čím je človek náročnejšie na ľudí dobrého charakteru, tým sa stávajú lepšími.“ Goings sa snažil držať tejto zásady, dokonca aj s tými, s ktorými mal konflikt. „Podľa môjho kódexu“, hovorí, „sa chce človek oplatiť tým ľuďom, ktorí mu pomohli“.
Neskôr, keď musel ešte mladý Goings podstúpiť sedem operácií očí, mal nízke sebavedomie. To sa začalo postupne meniť po tom, čo nastúpil v roku 1964 k námorníctvu USA, kde bol poverený, ako prvý veliteľ čaty na torpédoborci, prenasledovaním, väčšinou ruských, ponoriek. Za pracovným stolom svojho úradu v Orlande, vyzdobeného veľkou mapou sveta na jednej stene a portrétom Keitha Richardsa v nadživotnej veľkosti na druhej stene, má Goings vystavenú impozantnú zbierku námorníckych dýk, ktoré dôstojníci dostávajú pri preberaní velenia.
Goings študoval dejiny a právo na Guilford College v Severnej Karolíne a pritom pracoval na plný úväzok v obchode. Oboje však zanechal pred ukončením štúdia a začal so svojím priateľom vlastné podnikanie v odbore požiarnych alarmov. Netrúfol si na podomový predaj – pozostatok nešťastnej skúsenosti z mladosti pri predaji encyklopédií. Goings sa trafil do modelu, ktorý mu mal v budúcnosti poslúžiť: najímal študentov a čerstvých absolventov škôl, ktorí pre neho obchodovali. Tento úspešný biznis prevádzkoval 15 rokov. V roku 1985, keď sa trh zmenil a pretlačili sa väčší spoluhráči, spoločnosť predal a presťahoval sa do New Yorku.
Vtedy Goings získal prácu v Avone, kde strávil šesť rokov, prevažne v zahraničí, až nakoniec našiel svoj domov v Tupperware.
OSOBNÁ MINULOSŤ Goingsa a jeho pomalý vzostup formovali rysy Tupperware ako vo vnútri tak i zvonka. Obchodný model spoločnosti je stále vyhradený podpore žien (predovšetkým ženám s obmedzenými možnosťami) a kultiváciu ich vzťahov v ich najbližšom okruhu, vytváranie a riadenie obchodu vrátane prevzatia riadenia svojich osobných finančných prostriedkov a plánov. Vnútri spoločnosti dochádza k niečomu podobnému; tam vládne kultúra sebazdokonaľovania. Na podnet Goingsa vstúpila slobodná matka Elinor Steele na dočasné obdobie do spoločnosti a bez vysokoškolského vzdelania získala MBA. Vypracovala sa na vice prezidentku Tupperware pre globálnu komunikáciu a styk s verejnosťou. Melanne Verveer, pôvodne americká veľvyslankyňa pre globálne problémy žien a vedúca personálu Hillary Clinton v čase, keď bola prvou dámou, sa zverila Steele, že nevie, kde by bola bez Goings, ktorý v nej spoznal silu, s ktorou si ani sama nebola istá. „Aj keď je Goings ako obchodník veľmi úspešný,“ hovorí Veever, „srdce má veľké ako oceán.“
Goings, ktorý vyrástol ako prostredné dieťa medzi dvoma sestrami a vyrastal uprostred spoločností s ženským zameraním, vysvetľuje, prečo je toľko žien vo vedení jeho podniku. Oproti mužom, tvrdí, sú ženy schopné plniť viac úloh naraz. Avšak čo je ešte dôležitejšie, „ženy všeobecne sú schopné lepšie odhadnúť zákazníka.“ Je to preto, vysvetľuje, že vždy hľadajú spojenie, aby sa mohli stať súčasťou spoločenstva.
Podujatia Tupperware – ktoré začínajú každých 1,4 sekundy – ponúkajú ľuďom príležitosť tvárou v tvár vzájomnú reakciu. Aj keď niekto povie, že značka Tupperware je neaktuálna (kto môže zabudnúť na spoločenské akcie, ktoré končili so zelenou nádobou, kam mamička schovávala dusené hovädzie), Goings, ktorý pomohol pripojiť „dievčatá“ do amerických klubov Boys & Girls Clubs, ktorých bol národným predsedom, tvrdí, že opak je pravdou. „Ľudia veľmi túžia po zapojení,“ hovorí. Goings spolu s jeho tímom je presvedčený, že učí ľudí stať sa „spoločenskými podnikateľmi“ a ukazuje im cestu k prosperite.
„Svet potrebuje novú spoločenskú dohodu,“ hovorí Goings. V Európe, dodáva, „bude vláda na mizine“ a ľudia zistia, že im nebude schopná zabezpečiť ich potreby. V USA zastarané daňové systémy prispievajú k zväčšovaniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými. A na Strednom Východe a v Afrike, ktoré čelia obrovským sociálnym a ekonomickým problémom, je táto orientácia na využitie sily žien kľúčovým momentom, tvrdí Goings.
ALE HOVORIŤ O ZMENÁCH je niečo iné, než zmeny vykonávať, ako Goings bez obalu poznamenal pri svojom januárovom príhovore na Svetovom ekonomickom fóre a on nie je typ človeka, ktorý len hovorí. Goings je priekopnícky človek, ktorý má dostatok odvahy aj vôle k činu, keď zistí, že je niečo potrebné, povedala Roxanne Spillett, prezidentka a CEO Boys & Girls Clubs.
Goings pomáha prostredníctvom Tupperware k rastu národov tak, že „podporuje ženy, ktoré nikdy neboli súčasťou ekonomiky, aby sa stali základom kapitálu prostých ľudí,“ vysvetľuje Lewis Duncan, prezident Rollins College vo Winter Park, Fla., kde je Goings kurátorom. Goings prednášal na Fóre svetovej ekonomiky o „zmysle Tupperware“, ako spoločnosť poskytuje ženám mini financovanie a školenie zdarma a ako pomoc v ich podnikaní im prideľuje zdarma osobné vozidlá.
Ženy získajú pri obchodovaní s Tupperware niečo cennejšie než len obyčajnú existenciu: Prieskum medzi obchodníkmi Tupperware v Mexiku vedený iniciatívou Global fairness Initiative zistil, že 91% opýtaných žien tvrdilo, že zapojenie do Tupperware zmenilo dráhu ich života a veľký počet z nich vyviedlo z chudoby.
EŠTE DRAMATICKEJŠIE BOLO, keď ženy opakovane hlásili, že „sa dostali od neúcty cez štádium uznania až do momentu, kedy ich manželia začali podporovať a sami im pomáhať s ich obchodom,“ povedal Goings. Po návšteve Bagdadu sa so Steele zhodli, že „jednou z kľúčových výziev celého Stredného Východu je posilnenie žien.“
Avšak Goingsov vplyv nie je vidieť len na vzdialených miestach. Ústredie v Orlande prekypuje priateľskými, šikovnými a úspešnými ženami. Goings riadi prípravu vynikajúceho jedla v miestnej kuchyni, ktorá je celá vytvorená z výrobkov Tupperware a potom zasadá pri obede s desiatimi alebo jedenástimi osobami z jeho vedenia, ktoré je celé zložené zo žien.
„Naši ľudia neodchádzajú,“ hovorí Goings. Je jasné, čo ich tam drží. Goings je živá, priateľská a priama osobnosť, rozpráva v nemčine s obchodným kolegom, ktorý je na návšteve s rodinou z Nemecka.
To všetko je súčasťou cesty Goingsa. V Boys & Girls Clubs spolupracoval Goings s hercom Denzelom Washingtonom na knihe o školení s názvom „Ruka, ktorá ma povedie“ (A Hand to guide me). Goings poslal túto knihu svojim školiteľom a priateľom vrátane Gen. Colina Powella, bývalého ministra zahraničných vecí USA, ktorý bol neziskovým členom správnej rady.
Vedúcim pracovníkom by prospelo „keby boli v častejšom spojení so ženami,“ hovorí Goings. Ale on hovorí o sile, nie o poddajnosti. Ako hovorí Powell, keď ide Goings bojovať s problémom, „nebude to nejaká zmätená snaha, ale pôjde ostro vyzbrojený.“